Precitlivená alebo vzťahovačná?
Dobrý deň, prosím o radu. Čo mám robiť so svojou precitlivenosťou? Som príliš citlivá. Každá maličkosť ma vie dohnať k slzám / smútku či hnevu. Čo s tým mám robiť? Dá sa precitlivenosť nejako zmierniť? Nebaví ma koľko drobností mi ubližuje. Fakt to nie je o tom, že by som robila zo seba obeť alebo že by tým čo sa deje trpelo moje ego.... sama sa čudujem ako ma aj drobnosti vedia dohnať k slzám... Keby som mohla využiť čarovné prianie - priala by som si byť "salámistkou" aby sa ma už nič nedotýkalo... :/
Napríklad, aj to keď sa niekto nado mnou povyšuje a správa sa ku mne arogantne ma doženie k slzám... Keď mi kamaráti nepíšu cítim sa odstrčene... proste z každej prkotiny mi je skoro do plaču... stačí nejaká kritika a mám slzy v očiach.... stačí sarkastická poznámka a raní ma to do špiku kostí.... stačí jedna zrada a cítim sa vnútorne rozbitá na milión častí aj niekoľko mesiacov... :( :'(
Chcela by som sa po každej nepríjemnosti otriasť a ísť ďalej ako to ide druhým ale nedokážem to. Miliónkrát si môžem povedať, že to je hlúposť/drobnosť, že to nestojí za to. Ale nie je mi to moc platné keď ma to vo vnútri trápi a hryzie a doženie ma to napokon k tým spomínaným slzám. A to mám len 23 rokov a už som kopu krát oľutovala svoju precitlivenosť. Nevidím na tom nič dobrého aj keď mi kamarátka povedala, že je to super lebo viem všetko plne precítiť... no ja cítim len to zlé, len tie nepríjemné pocity. Už si ani nespomínam kedy som bola naposledy šťastná...
Ak mi niekto na toto povie že som vzťahovačná - pre mňa to je ako keby označil že si za to všetko môžem sama. Ako keby išlo len o nejaké moje nafúknuté ego alebo tak. A pritom som sa vždy cítila menej ako ostatní - tak aj malá urážka, alebo sarkastická poznámka od kamarátky v hádke - sa ma dotkne.
Precitlivená som odmalička. Nie je to len nejaké obdobie alebo tak.
...ale teraz sama neviem či som citlivá alebo vzťahovačná - ako mi niektorí ľudia povedali - pričom nemám rada to slovo lebo to vyznie ako keby som sa sama trýznila zbytočne... ale ja predsa nemôžem za to, že ma zraní kritika alebo niekoho arogantné správanie voči mne. Už tak sa cítim dosť menej a takéto podrývanie, rýpanie mi vôbec nepomáha - skôr naopak.
Ako to mám odlíšiť? Taktiež keď som bola deviatačka na ZŠ a školská psycholoička robila vyšetrenia v rámci profesionálnej orientácie tak mi napísala že moja osobnosť ma výrazné znaky emocionalnej lability.... čo to vlastne znamená? Neviem čo som.... či citlivá, vzťahovačná alebo emoc. labilná... ako to spolu súvisí a čo sa dá s tým robiť aby sa ma tak veľa vecí nedotýkalo?
Tak ja neviem... som precitlivená alebo vzťahovačná? Ako sa to dá rozlíšiť a čo sa s tým dá robiť aby ma už okolie toľko nezraňovalo?
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]