6348 23. 11. 2009 23:48:17

Strach z pôrodu

Dobrý večer, chcela by som sa vás opýtať. Som v 26. týždni tehotenstva, na prvé bábätko sa s manželom tešíme, všetko je v tomto smere v poriadku, ale včera správa v televízii o smrti rodičky a dieťaťa, dnes na inej stanici ďalšia smrť bábätka a následne vybratie (nenapadá ma momentálne, ako ináč sa tento úkon odborne pomenuje) všetkých pohl.organov istej žene, takže už nikdy nebudú môcť mať s manželom deti.
Ja sama som celý život "stresor" čo sa týka nemocníc a chorôb. Snažím sa myslieť pozitívne, ale mám pocit že pomaly ma to prevalcováva a začínam sa pôrodu vážne obávať. Prečo sa niektoré ženy, napr. moje kamarátky, kolegyne pôrodu neobávali a prečo niektoré majú z neho panický strach?
Ďakujem za odpoveď

Kacenka [Porodní asistentka]

Bohužiaľ ale to je život, to sa dielo v minulosti, deje a aj bude diať. Ľudský organizmus je nevyspytateľný a aj keď je medicína v dnešnej dobe na vysokej úrovni, ale tomu to sa v niektorých prípadoch nedá zabrániť. Ja viem, že máte strach a je to oprávnené, ale pozrite sa na to aj druhého uhlu pohľadu, že koľko detičiek zdravých sa za rok nerodí. Prečo sa niekto bojí a iný zase nie, no preto je to tak, že každý sme iný, každý stresové situácie zvláda inak a atak to má byť. Nemôžeme byť všetci rovnaký. Tie ktoré sa boja, tak treba sa naučiť so strachom bojovať, to je len myšlienka v hlave často neopodstatnená, len máme ten pocit, že nevieme do čoho ideme a nevieme, čo nás čaká, čo je prirodzené. Takže namiesto desivých správ v TV si čítajte pozitívne knihy o tom aký je pôrod prirodzený a že väčšina žien ho krásne zvládla a píšte si svoje pocity a myšlienky s inými maminkami,ktoré už pôrod majú napr. za sebou, aby ste sa pozitívne motivovala.

Komentáře uživatelů ...

24. 11. 2009 18:53:30

Ahoj, ja som v 33tt a obe spravy, o ktorych pises, som videla aj ja. Cim sa porod priblizuje, tym sa zvacsuju aj moje obavy, ako to vsetko zvladnem. So zlymi spravami sa nesmies zosobnovat, naco sa trapit predcasne a iste aj zbytocne... co nam osud prinesie, s tym sa musime vyrovnat potom - nie si teraz predstavovat zle obrazy. Ked sa manzelovi zdoverujem, ze sa porodu bojim, upokojuje ma velmi milo - ze je to prirodny proces a priroda sama vie, co ma robit ... ze to kazdodenne zvlada mnoho zien a zvladnem to aj ja ... a ze pri porode nemam mysliet egoisticky ( MNA to boli, JA sa bojim... ), ale mam sa snazit co najlepsie pomoct babatku, aby sa dostalo von...

24. 11. 2009 18:56:19

Tiez mi dost pomaha, ze chodim na kurz pred porodom, kde sa dozvedam vsetky prakticke potrebne veci, vela sa pytame, vela diskutujeme a je nas v skupine 5 zien, takze mam pocit, ze v tom nie som sama. Ak mas moznost, iste sa na taky kurz prihlas. A tiez mi pomaha, ked si na internete pozeram cudzie videa, kde su malicke babatka...pozitivne ma to nabije a som potom optimistickejsia. Neboj, zvladneme to :) Ria

25. 11. 2009 13:05:44

ahoj ria...dakujem za povzbudive slova... :-) vsak aj moj manzel je uzasny, upokojuje ma... tesime sa na drobca velmi, hlavne preto, ze uz teraz je z neho pekny kvietok:-)v brusku vystraja a sali sa:-) no len skoda, ze strach ma velke oci...a niekedy nepusti... ale zvladneme..jasne...verim v to... mozem sa opytat, z akeho si mesta? na kurzy nechodim... stahovanie, zariadzovanie, vselijake vybavovanie neustale niecoho mi v tom este "brani" .

26. 11. 2009 11:46:37

Ahoj myslím si, žeby si mala obmedziť prísun negativných správ, to jest, aby si pozerala len na programy, ktoré nemajú nič spoločné so smrťou a chorobami. V dnešných správach a vo svete neje nič dobré. Človeka to veľmi ovplyvňuje. Radšej si pusť príjemnú hudbu, choď sa prejsť, alebo si prečítaj dobrú knihu. Nedávno som čítala jednú krásnu o žene, ktorá nemohla mať dlho deti ...naozaj by som ti ju odporúčala prečítať, volá sa Slzy a smiech myslím, že je od autorky Tekelyová. Držím palce.

26. 11. 2009 16:39:19

Ahoj, tu je Ria. Tvoje meno vlastne ani neviem, nepodpisala si sa :) Pytas sa, z akeho som mesta ... narodila som sa v Bardejove ( tam som zila 18 rokov )a potom som zila v Bratislave ( 11 rokov ). Ale kvoli manzelovi som sa prestahovala do jeho rodnej zeme - Srbska, tu planujem aj rodit. Ak by si si chcela vymenit obcas mail, mozes mi napisat na riavria@gmail.com Aspon si poklebetime o mamickovskych temach, v Srbsku som si zatial vela kamaratok na klabosenie nenasla :) Pekny den, Ria.