Neviem ako ďalej...
Dobrý deň, chcela by som vám popísať môj problém, aby ste mi mohli poradiť.
S manželom sa poznáme od roku 1994 a spolu sme od roku 1998. Sme bývalý spolužiaci. Vzali sme sa v roku 2007. Dlhá doba na to, aby sme sa dobre spoznali, ale vzhľadom na to, že sme spolu nežili a navštevovali sme sa len počas víkendov a vždy, keď bolo možné sme sa asi dostatočne nespoznali. Nie som márnotratná osoba a vždy som sa snažila dostať sa z vlastných problémov sama. Sama som si hospodárila s financiami tak, aby som vychádzala, aj keď sa stalo, že som si vzala nejaký úver, ktorý mi potom trvalo dlho splatiť. Neskôr som si to uvedomila a začala som zodpovedne a tvrdo splácať svoje resty. Jediné, čo mi vadilo aj pred svadbou bolo, že ma dosť obmedzoval vo voľnosti. Ani na jednu oslavu kamarátky som nešla s kľudom a často to bolo aj o mojej postave( kde mi čo trčí).Pritom som nebola nejaká nádmerne veľká, mala som 60kg a 166cm.
Po svadbe sa, ale niečo zmenilo. Vzali sme sa na základe môjho otehotnenia, o ktoré sme sa snažili takmer tri roky. Bolo to v období, kedy som sa rozhodla ďalšie z mojich "dlhov" si vyrovnať. V práci som dala výpoveď kvôli platu a nastúpila do lepšie platenej práce, aby som to finančne zvládla. Týždeň po nástupe som zistila, že som tehotná a tak mi príprava na budúci život a hlavne na svadbu zhltla všetky financie. Splácanie som oficiálne presunula žiadosťou. Po svadbe sa môj manžel nejako podivne pustil do mimopracovných a mimorodinných aktivít. Ešte stále sme spolu nežili. Ja v Bratislave a on 70 km odo mňa. Žiadala som ho, aby si toľko toho nebral na seba, lebo ja ho budem potrebovať, ale on nie. Stal sa tajomníkom poľov.združenia, pravideľne začal hrať floorball(ak sa to tak píše)a založil si firmu a popritom normálne pracuje.Odkedy sa narodil náš synček a on je hlavný živiteľ rodiny nepočúvam nič iné, len ako ja s mojimi úbohými cca 5000 korunami nevyžijem, keby nebolo jeho a ako musel zaplatiť všetky moje dlžoby a že prečo by mal doma pomáhať veď ja som na materskej, je to vraj moja starosť a on nevie, čo ešte od neho chcem a tak. Pravdou je, že sa snažíme o vlastné bývanie a máme čo splácať. Alebo to je aj tým, že bývame s jeho rodičmi, aj keď v rodinnom dome, ale je to náročné. Nič by mi na tomto všetkom nevadilo, len to, že manžel nemá problém mi dať na narodeniny dovolenku do chorvátska a keď mu poviem, že nemáme peniaze na rozhadzovanie a nie som nejaká fiflena, ktorá to musí mať, tak mi odpovie, že vlastne on chcel ísť na dovolenku. Dieťatko odkedy sa narodilo ešte nespalo celú noc až dodnes a keď som ho kojila tak to bolo aj každú hodinu.(dovolenku som si neužila a ani som si tam neoddýchla). Všetky choroby a nočné zvracania a teploty dieťatka som si vytrpela sama aj keď som pomaly močila už krv a vracala od vyčerpania.A aj keď išlo o mňa tak sa stalo,že nevstal k malému a ani mi nepodal čaj a spokojne vyspával do 11-tej predpoludním. Ani po sexuálnej stránke neberie na mňa ohľad. Nemám teraz a vlastne už od prvého tehotenstva takú chuť na sex, ako keď som bola slobodná.(tehotná-kojaca rok-zase tehotná).Padám vyčerpaná do postele a som rada, že aspoň 3 hodiny spím. Aj tu som dostala výčitku, že som chladná.
Teraz som opäť tehotná a vlasne pred pôrodom a pomoc od neho nedostávam v takej miere, ako by som potrebovala. Aj teraz ideme na dovolenku na lyžovačku a neberie ohľad na to, že mi je zo dňa na deň horšie. Kedykoľvek to už neviem vydržať a žiadam ho o pomoc dostanem len odpoveď: "Veď sa starám chodím do práce a nosím ti nákup.Ty nevieš ani to.Keby som sa tu nepostaral ja, to by vypadalo.Na jednej ruke zrátam chlapov, ktorý doma pomáhajú s deťmi."Nehovorím, že nie su pekné chvíle a že mi nepomôže vôbec, ale od kedy som sa nasťahovala k nim cítim len samé ponižovanie.Nikdy ma ešte za nič nepochválil. Ako sa mám správať a čo robiť. Mám pocit, že to môže byť aj preto, lebo si neviem zvyknúť na dedinu a mentalitu týchto ľudí.
Kacenka [Porodní asistentka]